REGIÓN HONT
Región Hont sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska na území bývalej Hontianskej župy. Približne pätina bývalej Hontianskej župy leží na maďarskom území.
Hranice Hontianskeho regiónu tvoria na severe Štiavnické vrchy, ktoré smerom na juh prechádzajú do Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny. Región na juhu zasahuje až do Podunajskej nížiny. Na západe ho ohraničuje rieka Hron, na východe riečka Krtíš a na juhu rieka Ipeľ, ktorá je prirodzenou hranicou medzi slovenskou a maďarskou časťou Hontu.
Z administratívneho hľadiska sa územie rozkladá prevažne v okresoch Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš (Banskobystrický kraj) a Levice (Nitriansky kraj).
VÝVOJ OSÍDLENIA
Južná časť regiónu patrí vzhľadom na priaznivé prírodné podmienky k najstaršie osídleným oblastiam na Slovensku. Až postupne sa osídľovanie posúvalo smerom na sever, do členitejších oblastí Krupinskej planiny a Štiavnických vrchov. Výsledkom je dnešná zväčša poľnohospodárska krajina s vidieckym osídlením. V obciach sa zachovala nielen ľudová architektúra, ale aj tradičné remeslá či ľudové zvyklosti. Historickými vplyvmi sa územie sformovalo ako národnostne zmiešané. Severná časť regiónu sa začala intenzívnejšie osídľovať od 12. Storočia. Dôvodom boli bohaté náleziská polymetalických rúd v Štiavnických vrchoch, v najväčšom sopečnom pohorí na Slovensku. Ťažba drahých kovov spolu s nemeckou kolonizáciou významne ovplyvnili rozvoj tejto oblasti. Vyrástli tu slobodné kráľovské mestá Banská Štiavnica, Krupina, Banská Belá a Pukanec. Najväčší rozkvet sa viaže k 18. storočiu, keď bola v roku 1762 v Banskej Štiavnici založení Banícka akadémia – prvá vysoká škola technického typu na svete. Od prvej polovice 19. storočia nastal pozvoľný úpadok baníctva a územie postupne strácalo svoj pôvodný význam.
Hokovce
(2 km)
Jedno z najstarších sídiel Hontu, v tesnej blízkosti Dudiniec očarí svojim vidieckym charakterom. Atraktívny, zrekonštruovaný klasicistický kaštieľ v miestnej časti Kralovičová sa premenil na kongresový hotel. Kostol sv. Petra a Pavla patrí k pekným ukážkam sakrálneho gotického staviteľstva. Hony hokovských viníc ponúkajú pekné výhľady na krajinnú scenériu a na vinohradnícku architektúru miestnych ľochov.
Hontianske Tesáre
(7 km)
Tesárska roklina v katastri obce Hontianske Tesáre je unikátna prírodná pozoruhodnosť regiónu , krátke kaňonovité údolie, ktoré vzniklo ako produkt štiavnického stratovulkánu spred 15 miliónov rokov. V blízkosti rokliny sa nachádzajú dúpänce - skalné skrýše. Podľa počtu komôrok vytesaných do tufového podložia sa nazývajú Jednodierka (tieto sú v lokalite dve), Dvojdierka a Osemdierka. V osade Patkôš môžete obdivovať zvyšky zaniknutého románskeho kostola sv. Michala.
Súdovce
(7 km)
Malá rázovitá hontianska obec s jedinečnou rodinnou lisovňou rastlinných olejov OLEJ HONT, ponúka zážitok z lisovania naživo a ochutnávku rôznych druhov olejov, ako makový, konopný, ľanový, repkový, slnečnicový atď. V Súdovciach objavíte aj vzácny strom- najstaršie ginko dvojlaločné na Slovensku.
Lišov
(9 km)
Lišov patrí medzi najnavštevovanejšie obce v okolí Dudiniec vďaka veľkému počtu atrakcií, ktoré v sebe ukrýva. Galéria Masiek ponúka ojedinelú zbierku masiek z celého sveta. V Lišovskej izbe Vás pôvodné zariadenie s originálnymi krojmi prenesie do obdobia konca 19. storočia. Keltské obydlie, postavené študentami z rôznych krajín Európy, predstavuje ukážku tradičných zručností a práce s prírodnými materiálmi. Medzi pozoruhodné zastávky patria aj ručne vytesané skalné obydlia, ktoré sú voľne prístupné a nachádzajú sa v okrajových častiach dediny a minerálny prameň Hbôľ v centre, ktorý od nepamäti slúži ako perisko pre miestne ženy.
Vyškovce nad Ipľom
(14 km)
Jedna z najkrajších dedín v povodí Ipľa, ktorá ponúka ideálne miesto pre rybárov vďaka priehrade a samozrejme rieke Ipeľ. V minulosti tu stál hrad, ktorý bol postavený v rokoch 1303 – 1312. Jeho význam postupne upadal a v priebehu dejín mal viacero vlastníkov. Zachovali sa z neho už len nepatrné zvyšky. V obci sa nachádzajú aj 2 kaštiele. V jednom z nich sídli obecný úrad.
Šahy
(15 km)
História malého mestečka na pomedzí slovensko-maďarských hraníc je úzko spojená so založením premonštrátskeho kláštora, ktorého zvyšky môžeme obdivovať do dnes v podobe nádherného kamenného portálu v kostole Nanebovzatia Panny Márie. Bývalé sídlo hontianskej župy so zachovalým župným domom, meštianskymi domami na hlavnom námestí a neologickou synagógou.V Hontianskom múzeum nájdete zbierku, ktorá Vám priblíži históriu slávnej hontianskej župy.
Brhlovce
(19 km)
Nezvyčajný súbor skalných obydlí vytesaných do tufového podložia Štiavnického stratovulkánu je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Prechádzka uličkou Šurda a návšteva Tekovského múzea ponúka zážitok pri ktorom sa obdivuje um, remeselná zručnosť a spôsob života našich predkov. Nad obcou sa na vysokom kopci hrdo pýši brhlovský kaštieľ z 18. storočia, s kostolom s nádhernými maľbami viedenského neskorobarokového maliara Antona Schmidta.
Sebechleby
(19 km)
Vďaka zachovalej ľudovej architektúre vinohradníckych domov bola osada vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Jedno a dvojpriestorové vinohradnícke domčeky „chyžky“, postavené nad pivnicami vytesanými do tufu, boli vybudované v 18. a 19. storočí. Datovanie tufových pivníc sa traduje do obdobia tureckých vpádov na územie Hontu. V centre osady sa nachádza kaplnka zasvätená sv. Urbanovi – patrónovi vinohradníkov. Počas návštevy tejto lokality si možno prezrieť pôvodné pivnice a ochutnať lokálne víno.
Sazdice
(19 km)
Neďaleko od Šiah sa nachádza na vyvýšenej polohe, na okraji obce Sadzice vzácna pamiatka - kostolom sv. Mikuláša z prvej polovice 14. storočia.. V 70. rokoch 14. storočia bola svätyňa kostola doplnená o veľmi kvalitnú freskovú maľbu talianskeho pôvodu. Jej autor, taliansky majster, bol už oboznámený so štýlom nastupujúcej renesancie. Momentálne v kostolíku prebieha archeologický prieskum a reštaurátorské práce.
Bohunice
(25 km)
Obec na úpätí Štiavnických vrchov so zaujímavou technickou pamiatkou Bohunický mlyn, v ktorom sa nachádza vysunutá expozícia Tekovského múzea. Navyše, v obci môžete obdivovať 2 citlivo zrekonštruované kaštiele, ktoré sú v súkromnom vlastníctve.
Bzovík
(27 km)
Bzovícka pevnosť patrí k jedným z najstarších klenotov Hontu- pôvodne cisteriánsky kláštor založený v roku 1130, neskôr prestavaný na mohutnú protitureckú pevnosť. Mohutné opevnenia a 4 bašty sa zachovali spolu s ruinami bývalého kláštora a časti pôvodne románskeho kostola na jej nádvorí.
Krupina
(28 km)
Starobylé kráľovské mesto, rodisko Andreja Sládkoviča, miesto upálenia poslednej bosorky v Európe, či mesto tajomných pivníc a podzemných chodieb, - toto je len pár z mnohých prívlastkov mesta Krupina. Nad mestom sa hrdo pýši kamenná vysoká kráska - Vartovka, ktorá stráži mešťanov už od tureckých čias. Okrem bohatej histórie ponúka mesto mnoho turistických trás za prírodnými pamiatkami ako Krupinské bralce, Mäsiarske studne a Turecké studne.
Pukanec
(31 km)
Historické banské mesto Pukanec so vzácnym gotickým kostolom sv. Mikuláša, bohatou hrnčiarskou remeselnou tradíciou a výskytom moruše čiernej ponúka atmosféru dávnej minulosti vsadenej do koloritu prekrásnej prírody úpätia Štiavnických vrchov a začínajúcej Ipeľskej planiny.
Levice
(31 km)
Mesto Levice, ktoré je sídlom najväčšieho okresu na Slovensku ponúka vo svojom historickom centre mnoho zaujímavostí. Kamenná pýcha mesta Levický hrad s expozíciou Tekovského múzea Vám ponúkne náhľad do dejín slávneho centra Tekova. Miestna synagóga po rekonštrukcii ponúka jedinečné priestory na kultúrne akcie mesta, ako hudobné koncerty a výstavy. Pôvabnému Námestiu hrdinov dominuje grandiózny hotel Lev a nákupný dom Dituria.
Hrušov
(32 km)
V obci sa každoročne usporadúva folklórny festival pod názvom Hontianska paráda. Je to prehliadka folklórnych vystúpení slovenských i zahraničných interpretov, starodávnych roľníckych prác na hrušovských lazoch a remeselníkov zo Slovenska. Tradičný gazdovský dom z 19. storočia, s pôvodnou kamennou pecou a expozíciou tradičného roľníckeho bývania v Hrušove je dostupný pre návštevníkov počas celého roka. Náučný chodník obce Hrušov sprostredkúva informácie o živote na dedine v minulosti, osídľovaní miestnych lazov, prezentuje pamiatky ľudovej architektúry a v autentickom prostredí aj prácu obyvateľov na hospodárstve či v remeselníckej dielni.
Želiezovce
(36 km)
Želiezovské múzeum a pamätná izba Franza Schuberta dokumentuje život slávneho skladateľa a bohatú históriu mesta Želiezovce. Múzeum je situované v klasicistickej budove z 19. storočia, takzvanom Sovom Zámočku, ktorý nechal postaviť ako súčasť svojho kaštieľa gróf Esterházy, kde počas svojho pobytu prebýval Franz Schubert. Kaštieľ Esterházyovcov prechádza rekonštrukciou. Chránený areál parku bol tiež zdrojom inšpirácií Schubertovej hudobnej tvorby.
Svätý Anton
(36 km)
Unikátny neskorobarokový kaštieľ z roku 1750 s pôvodným historickým interiérom, bohatými zbierkami nábytku, obrazov, grafík, porcelánu a poľovníckych trofejí, zachytávajúci život rodov Koháry a Coburg. Bol postavený podľa symboliky kalendára a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou. Nádherný romantický park s jazierkami a kaskádami zachytáva krásy tunajšej prírody.
Čabradský Vrbovok
(38 km)
Zrúcanina pôvodne strážneho hradu Čabraď z roku 1276 chrániaceho cestu vedúcu do stredoslovenských banských miest. V 16. storočí ho prebudovali na protitureckú pevnosť, ktorá sa úspešne ubránila všetkým tureckým nájazdom. V 17. storočí hrad získali Koháryovci, ktorí ho po presťahovaní do pohodlnejšieho kaštieľa vo Svätom Antone v roku 1812 podpálili. Hrad odvtedy pustne.
Veľká Čalomija
(39 km)
Malá obec na Poiplí ponúka splavovanie rieky, ktoré sa teší veľkej obľube adrenalínovo chtivých návštevníkov. Z románsko-gotického kostola Všetkých svätých sú dnes zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú v lesíku nad obcou. Na základe archeologických nálezov, podarilo určiť vznik tohto kostola do prvej polovice 13. storočia. Išlo o románsku jednoloďovú stavbu s východne orientovanou apsidou. Na mieste kostola sa pôvodne nachádzalo predkresťanské slovanské pohrebisko.
Banská Štiavnica
(40 km)
Bývalé banícke mesto ležiace uprostred Štiavnických vrchov je zapísané do svetového zoznamu UNESCO. Svoju slávu mesto získalo vďaka ťažbe striebornej rudy, vďaka čomu si Banská Štiavnica vyslúžila prezývku „strieborné mesto“. Stopy dávnej minulosti sú vryté do okolitých domov, zámkov, ulíc a kostolov. Za povšimnutie stojí Starý a Nový zámok, Svätotrojičné námestie a Kalvária a ešte omnoho viac pokladov.
