Cyklomagistrála dr.téryho - 82 km

Táto trasa je najdlhšia a najnáročnejšia spomedzi všetkých hontianskych cyklistických trás. Pomenovaná je na počesť priekopníka turistiky MUDr. Edmunda Viliama Téryho, ktorý v koncom 19. storočia pôsobil v okolí Banskej Štiavnice. Na začiatku kopíruje Tesársku trasu, po prechode obcou Hontianske Tesáre však vedie na sever smerom na Ladzany cez Šipice, Báčovce a Drážovce. Z Ladzian pokračuje ďalej na sever údolím Klastavského potoka, popri klastavskom mlyne až do Klastavy a Baďana. Tu je možnosť alternatívnej spojky rovno do Jabloňoviec, alebo pokračovať ďalej na sever okolo obce Počúvadlo, popri Počúvadlianskom jazere až k Veľkej Richňavskej nádrži. Z Richňavy sa trasa otáča na juh, z cesty smeruje na Dekýš, odkiaľ sa lesom cez prírodnú rezerváciu Jabloňovský Roháč dostanete do Jabloňoviec. Odtiaľto trasa prechádza popod staré, pravdepodobne slovanské hradisko smerom na Levice. V Bátovciach trasa vedie na juh do Žemberoviec. Zo Žemberoviec sa krajinou, mimo hlavných ciest, dostáva zo severu do obce Hontianske Trsťany, odkiaľ je v Hontianskych Moravciach možné navštíviť ešte lokalitu Mačkáš so starobylými skalnými skrýšami, ktoré slúžia ako pivnice. V Hontianskych Moravciach nájdete aj rodný dom slovenského skladateľa, hudobníka a humoristu Jara Filipa. Z Hontianskych Moraviec je to potom už len kúsok späť do Dudiniec, po stopách Lišovskej a Súdovskej trasy.

1. Z Dudiniec do Baďanu

Trasa, podobne ako Tesárska, smeruje od dudinskej vlakovej stanice cez Merovce, vpravo popri drevenej zvonici na obec Terany (2 km). Tu, keď vyjdete z lesa, popod ktorý pôjdete po lesnej nespevnenej ceste, prejdete cez železničné priecestie do Terian, kde sa držte vpravo smerom na obec Dvorníky (3 km). Pokračujte vyše 1 km popri trati do Hontianskych Tesár, kde prejdete hlavnú cestu vľavo a dostanete sa na cestu cez Šipice (1,2 km), Báčovce (1,1 km) a Drážovce (1,5 km) do Ladzian (2 km). V Ladzanoch sa držte rovno, prejdite znova hlavnú cestu a na konci dediny vojdete do lesa, v údolí Klastavského potoka, ktorým sa dostanete cez Klastavu (7 km) – od Ladzian sa po 2 km držte vľavo a po ďalšom 1 km vpravo. Po ostatných 4 km sa dostanete do Klastavy, kde po ďalších 500 m odbočte vľavo, do Baďanu (2 km).

2. Z Baďanu do Jabloňoviec

V tejto etape trasa prechádza súčasne cyklotrasami Bajkom k Tajchom. V Baďane stojí za pozornosť románska rotunda. Dostanete sa k nej smerom na sever, smer Počúvadlo (v centre obce odbočíte vpravo). Ďalej na sever budete po 4 km míňať obec Počúvadlo a po ďalších 5 km sa dostanete k Počúvadlianskemu jazeru s možnosťou prenocovania a objavovania krás tejto časti Štiavnických vrchov. Na najbližšiu odbočku vľavo nad obcou Štiavnické Bane (Piarg) je to 3 km. Križovatka stojí nad veľkým Richňavským tajchom. Cyklomagistrála Dr. Téryho odtiaľto vedie 5 km juhozápadne na križovatku s obcou Dekýš, kde odbočíte vľavo do obce, ktorá je odtiaľto vzdialená ďalší 1 km. Z Dekýša sa spustíte údolím potoka Jabloňovky 9,5 km a dostanete sa čiastočne lesnou a čiastočne asfaltovou komunikáciou do obce Jabloňovce.

3. Z Jabloňoviec do Dudiniec

V Jabloňovciach sa na trasu pripojí spojka z Baďana (z východu), na juh sa dá pokračovať po spojke po nespevnenej ceste do obce Pečenice známej spečeným valom a románsko-gotickým kostolom či gotisko-renesančno-barokovým kaštieľom, neskoršie využívaným ako kláštor rehole jezuitov. Cyklotrasa však vedie v Jabloňovciach vpravo smerom na Bátovce (6 km), popod Jabloňovské vinice so záhadným hradiskom či mohylou s čarovným výhľadom na južné predpolie Štiavnických vrchov. V Bátovciach odbočíte vľavo na Žemberovce (4 km), kde prejdete cez hlavnú cestu vľavo na nespevnenú poľnú komunikáciu (z hlavnej cesty vpravo asi po 300 m). Po tejto ceste cez polia a remízky sa dostanete zo severu do obce Hontianske Trsťany (8 km). Trasa je náročnejšia, čo sa týka terénu, ale veľmi atraktívna svojimi zákutiami a krajinnými scenériami. Z Hontianskych Trstian sa južne po 4 km dostanete do Hontianskych Moraviec, kde je na začiatku odbočka vpravo na lokalitu Mačkáš. Do cieľa cesty však pokračujte rovno, popri rodnom dome Jara Filipa, v centre obce odbočte vpravo na Dudince (3 km). Popod travertínovú terasu šošovkovitého tvaru za Hontianskymi Moravcami sa dostanete do Dudiniec. Po starom drevenom moste prejdete do areálu kúpeľov Dudince.

Atraktivity trasy

cyklomagistrala

kostol

1. Zaniknutý románsky kostol sv. Michala

Lokalita Patkôš je známa dvomi kultúrnymi artefaktmi, z ktorých oba sú zaniknuté a dnes si môžeme len predstaviť, ako malebne tento kúsok krajiny vyzeral v časoch svojho najväčšieho rozmachu. Na kopci sa nachádzajú náhodne objavené, dnes čiastočne zrekonštruované, základy románskeho chrámu s pôvodným patrocíniom sv. Michala. Čiastočne sa zachovala románska apsida tohto jedno-loďového kostola, ktorá je v trávnom poraste dobre identifikovateľná. Na mieste kostola sa pri archeologickom výskume objavil nález bronzového ukrižovaného Krista (tzv. Corpus Christi) z 1. polovice 13. storočia. Podobné plastiky sa na Slovensku nachádzajú len veľmi zriedkavo. Datovaniu stavby a jednotlivých etáp pomohli nálezy pätky románskeho stĺpika s nárožnými drápkami, ako aj časti kružby gotického okna. Staviteľmi kostolíka boli pravdepodobne majstri pracujúci na kláštore v blízkom Bzovíku.

patkos

2. Prepriahacia stanica Patkôš

Vyššie spomínaný kostolík stál pôvodne pri významnej stredovekej ceste Via Magna, vedúcej z centra Uhorska cez Šahy do stredoslovenských Banských miest a ďalej na sever. Len pár desiatok metrov od kostolíka dnes nachádzame zvyšky prícestného hostinca, prepriahacej stanice, ktorej jadro tvorí gotická kúria z 15. storočia. Dá sa však predpokladať, že vzhľadom k významnosti cesty a prítomnosti samotného kostolíka môže história tohto hostinca siahať omnoho hlbšie, možno až do 12. storočia. Miestne legendy hovoria aj o Sándorovi Petőfim, ktorý tu prenocúval na svojich pravidelných cestách do Banskej Štiavnice. Do nedávnych dôb bol vraj zachovaný aj jeho podpis na tráme v zadnej, dnes zrútenej, časti hostinca. Takýchto hostincov či prepriahacích staníc, bolo na podobne významných trasách viac, najčastejšie v pravidelných rozstupoch do 30 km, čo je vzdialenosť, ktorú človek dokáže prekonať denne aj peši, či na koni.

goticky_kostol

3. Románsko-gotický kostol z prvej polovice 13. storočia v Ladzanoch

V tomto subtílnom kostolíku, dnes patriacom evanjelickej a. v. cirkvi, sa pôvodné patrocínium nedochovalo. Ide o jednoloďový kostol s polkruhovou apsidou, ktorý postavili zrejme niekedy v prvej polovici 13. storočia (uvádza sa aj obdobie okolo roku 1200) v areáli staršieho hradiska, kde mohlo ísť aj o rotundu bez apsidy s funkciou hradnej kaplnky. Túto v období gotiky (1336 alebo prvá polovica 15. storočia) rozšírili o pozdĺžnu loď a pravdepodobne aj obdĺžnikovú sakristiu na severnej strane.

sad

4. Genofondový sad – Madoľov sad

Nachádza sa v obci Ladzany. Na výmere 12 hektárov tu nájdeme 1500 genotypov jadrovín, kôstkovín a okrasných druhov rastlín. Hlavným cieľom udržiavania tohto sadu je ochrana a zachovanie genofondu hontianskych jabloní. Z tejto snahy vzniklo aj podujatie organizované obcou vždy začiatkom septembra – tradičný festival – „Jablková chuť Hontu“, ktorý je oslavou práce miestnych ľudí starajúcich sa o ovocné sady.

rezervacia

5. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby – Stará Hora

chitektonickej interpretácie istého obdobia architektúry viničných pivníc (chyžiek, ľochov či hajlokov, ako ich miestni volajú). K hlavným pozoruhodnostiam patria vínne pivnice kopané ručne do tufového podložia a chyžky postavené nad nimi. Každoročne sa tu konajú oslavy vinobrania, ale aj v priebehu roka je tu množstvo srdečných a pohostinných vincúrov, ktorí sa radi podelia o svoje víno, najčastejšie z tradičných tzv. samorodých odrôd vínnej révy.

kostol_2

6. Baďan – románsky kostol

Konkrétne ide o románsku rotundu, asi s východnou apsidou, rozšírenú o prístavbu pozdĺžnej lode, presbytéria a južnej veže. Z opracovaných kamenných tufových kvádrov ju v priebehu 12. storočia postavili pravdepodobne cisterciáni z kláštora v Bzovíku, ktorým obec v r. 1156 patrila. Románska rotunda bola objavená až v r. 1995 a dnes je obnovená.

pocuvadlo

7. Počúvadlo – tajch

Strojný majster Jozef Karol Hell v polovici 18. storočia tajch navrhol a v rokoch 1775- 1779 aj zrealizoval spolu so svojimi synmi a s 300-700 robotníkmi, z ktorých asi polovicu tvorili ženy. Počúvadlianska nádrž pozostáva zo šiestich zemných hrádzí, čo je špecifické iba pre túto nádrž. Až do 19. storočia jej patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze (29,6 m; dĺžka koruny 195,3 m; šírka koruny hrádze 19 m). Objem nádrže v r. 1885 bol 745 tis. m3, dĺžka prítokov (jarkov) je takmer 18 km. V roku 1925 bolo ešte v Dekýšskej doline funkčných 16 vodných mlynov, ktoré na pohon využívali prebytočnú vodu z Počúvadla, ako ľudovo tajch nazývame.

sitno

8. Sitno

Sitno (1 009,2 m n. m.) je najvyšší vrch Štiavnických vrchov. Ide o vypreparovaný sopúch z pyroxenického andezitu v neogéne. Nachádza sa tu množstvo vzácnych a chránených rastlín. Z najvýznamnejších botanikov tu pôsobil napr. Andrej Kmeť, ktorý okrem botaniky skúmal aj históriu a archeológiu v tejto lokalite. Vrchol bol totiž osídlený už v praveku, doložilo sa mohutné lužické hradisko, ako najvyššie položené opevnené sídlo ľudu lužickej kultúryna území Slovenska (1200-800 pred n. l.). Osídlenie Sitna trvalo cca do začiatku nášho letopočtu. Nové osídlenie Sitna sa začína znova až v 11.-12. storočí n. l. V 13. storočí tu bol vybudovaný kamenný hrad Sitno, ktorého pozostatky sa na východnom úbočí nachádzajú dodnes. Pri stavbe hradu boli využité staré ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Hrad zohral významnú úlohu pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí. Známy je aj 600 m dlhý akvadukt. Hrad bol zničený kuruckými vojskami v r. 1703-1710. V r. 1736 a 1738 dal majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry postaviť na Sitne prvú rozhľadňu v Európe, ktorá po zásahu blesku vyhorela, ale v roku 1886 bola na podnet lekára Coburgovcov Dr. E. V. Téryho obnovená. Po roku 1880 pod vedením Dr. Téryho bol v okolí Sitna vybudovaný prvý, vyše 100 km dlhý, ucelený systém turistických značených chodníkov v Európe, prečo Sitno považujeme za kolísku európskej a s trochou „nadsádzky“ aj svetovej turistiky.

stiavnica

9. Banská Štiavnica

Banská Štiavnica (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) je historické mesto s multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou (prvá technická vysoká škola na svete). Od roku 1950 tu je „Mestská pamiatková rezervácia“ a od 11. decembra 1993 je mesto s okolím súčasťou zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

tajch

10. Richňava – tajch

Vodné nádrže v systéme banských tajchov v okolí Banskej Štiavnice postavené v r. 1738- 1740 podľa návrhu Samuela Mikovíniho. Pôvodne bola postavená len jedna nádrž, ktorá však bola rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu (Veľká Richňava) a na jednu menšiu vodnú nádrž (Malá Richňava). Od r. 1741 sa začala výstavba systému vyše 24 km vodných jarkov a vodných štôlní (denne pracovalo aj 1000 ľudí) a bola dokončená v r. 1747. Spoločný objem tvoril viac ako 1 000 000 m3 vody, za čo bola Richňava považovaná za najdôležitejší vodný rezervoár. 3. júna 1751 tu bol na návšteve aj jeho veličenstvo cisár František I. Lotrinský (manžel Márie Terézie) a r. 1764 prišli na 12 dňovú návštevu stredoslovenskej krajiny Jozef II. a Leopold II. Habsburskí. Tento tajch sa dokáže naplniť v priemere raz za necelé 3 roky.

rohac

11. Jabloňovský Roháč

Ide o 64,64 ha prírodnú rezerváciu nachádzajúcu sa západne od obce Počúvadlo. Leží v katastrálnom území Dekýša a Horných Jabloňoviec. Vyhlásená bola v r. 1950 kvôli ochrane zachovalých spoločenstiev bukových dúbrav a bučín na vulkanitoch Štiavnických vrchov.

chram

12. Evanielický a. v. kostolol – Husitský chrám v Jabloňovciach

Pôvodne kostol zasvätený Všetkým svätým pochádzajúci z 2. pol. 13. storočia až 1. pol. 15. storočia. Rozmiestnenie okien na južnej strane lode – jedno pri juhozápadnom nároží, dve vedľa seba pri juhovýchodnom nároží – evokuje románske staviteľstvo. V areáli sa zachoval i husitský obranný múr z roku 1459, tolerančná zvonica a tolerančná lipa z r. 1782. Podľa tradície je označovaný ako husitský kostol.

hradisko

13. Staré vínne pivnice Jabloňovce

Hovoríme o pivniciach vytesaných do poddajného tufu v lokalite Krnčište smerom na obec Bátovce. Väčšina pivníc je datovaných do polovice 19. storočia, ale pravdepodobne budú staršie, keďže sa na vrchole nachádza zabudnuté a dodnes celkom neobjavené, pravdepodobne praveké hradisko. Neuveriteľne fotogenický výhľad na Bátovce, teplé vzdušné prúdy a záhada okolo vysokých kamenných murovaných terás tu zdržia snáď každého návštevníka.

hradisko_1

14. Tajomné hradisko pri Jabloňovciach

Vyššie spomínané hradisko, ktorého vrchol je jasne identifikovateľný ako rovinatá terasa obkolesená asi 1 m vysokým nádvorným múrom a po vrstevniciach sa klenúcimi kamennými murovanými terasami môže však byť aj úplne iný objekt. Z oblasti Jabloňoviec sú známe nálezy kultúr popolnicových polí, tzv. lužickej kultúry, ktorá mala vo zvyku stavať mohyly, čo môže byť jedna z nich. Hovoríme o období 400 r. pred n. l. a skôr. Niektoré nálezy – „ludanickej skupiny“ staršieho eneolitu (doby medenej) však datovanie posúvajú až pred r. 4400 pred n. l. Tieto miesta tak archeológom určite zďaleka nevydali všetky tajomstvá.

kostol_3

15. Kostol sv. Martina z prvej pol. 13. st. v Bátovciach

Na vyvýšenej opevnenej lokalite v centre Bátoviec sa nachádza jednoloďový, pôvodne románsky kostol z 1. pol 13. storočia s barokovým presbytériom. Románska loď patrí medzi najväčšie svojho druhu na našom území, z čoho môžeme predpokladať vtedajší význam Bátoviec, ktoré sa spomínajú už v r. 1037 a 1086 ako majetok kláštora sv. Maurícia v Bakonybéli. Podľa záznamov z 18. storočia mal byť kostol v Bátovciach postavený už v roku 1070, tento rok sa uvádza aj v aktuálnom schematizme Banskobystrickej diecézy.

vodna_nadrz

16. Vodná nádrž Lipovina – Bátovce

Vodná nádrž bola vybudovaná na potoku Jabloňovka v roku 1968 na rozlohe 25 ha s maximálnou hĺbkou 9,7 m. Slúži najmä na rekreačné účely, rybolov a vodné športy, s možnosťou kúpania, člnkovania aj občerstvenia v miestnych bufetoch.

val_obrov

17. Spečený val – val obrov

Je veľký asi 60 kilometrov dlhý zemný val, nazývaný aj val obrov, ktorý sa tiahne na Slovensku od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ. Západnejšie sa tiahla jeho druhá vetva, tretia vetva išla od Žarnovice až k ústiu Hrona do Dunaja. Je možné, že ide o pokračovanie valov v dnešnom východnom Maďarsku, ktoré nazývame Sarmatský val. Val je v základni široký 12-15 m, na temene 2-4 m, s výškou 2,5-3 m. Miestami – ojedinele – je zemina pri vysokej teplote spečená (preto názov spečený val). Obdobie vzniku je viac ako neisté. Rôzne pramene ho datujú do obdobia Veľkej Moravy, ale aj do 4. storočia n. l. (súvis so sťahovaním národov a Sarmatským valom), na prelom letopočtov až pred rok 600 pred n. l. (čo by mohlo byť spoločné aj pre jabloňovské hradisko či mohylu), do mladšej bronzovej doby, ale aj až mystifikujúce oveľa staršie dátumy (napr. Ján Hurník ho považuje za najstaršiu stavbu sveta). Podľa ľudovej povesti však val postavili čerti.

kastiel_1

18. Žemberovský kaštieľ

Nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s neorománskou úpravou zo začiatku 19. storočia (prestavba 1812), ktorý bol v minulosti sídlom rodu Zsemberyovcov. V roku 1993 bol kaštieľ reštitúciou vrátený pôvodnému majiteľovi a dnes je verejnosti neprístupný. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorej súčasťou sú aj vínne pivnice. Zo Žemberoviec je 5 km vzdialená lokalita známych skalných obydlí v Brhlovciach.

vyhlad

výhľad z Hrondína

Panoramatický výhľad v juhovýchodnej časti katastra obce Bátovce ponúka pohľad na krajinu Hontu, vo svojom typickom šate, tak pripomínajúcu talianske Toskánsko. Znateľný tu je nárast podielu menších – väčších skupín stromov a lesíkov, čo pôsobí výrazne krajinotvorne, a súčasne atraktívne.

vinice_2

19. Hontianske Trsťany – vinice

Nad obcou sú dodnes zachované drobné architektonicky pôvodné domy, často na pozemkoch s vinicou. Z viníc sa naskytnú hodnotné pohľady na okolitú krajinu a priestory nad obcou Vás prekvapia svojou „prívetivosťou“ a tichom.

mackas

20. Mačkáš

Pri asi dvestoročnom dube cerovom sa vyskytuje unikátna lokalita vínnych pivníc vytesaných v skalnom brale, ktorých pôvod siaha však do dôb tureckej expanzie. Vznikli pravdepodobne ako úkryty pre prenasledované obyvateľstvo, ktoré tu počas pravidelného tureckého niekoľkodňového drancovania hľadalo útočisko. Svahy lokality sú orientované juhovýchodne, preto boli historicky vhodné na pestovanie viniča. To, že tieto pivnice jestvovali už pred rokom 1673 sa dozvedáme z podania v cirkevnej kronike, kde sa píše, že sa tu v čase najhlbšieho prenasledovania schádzali na služby božie evanjelici. V polovici 19. storočia slúžili na ubytovanie sluhov miestneho panstva.

jaro

21. Hontianske Moravce – Jaro Filip

Rodný dom Jara Filipa sa nachádza v centre obce. Jaroslav Filip (* 1949, Hontianske Moravce – † 2000, Bratislava) bol slovenský hudobník, skladateľ, humorista, dramaturg, herec a zanietený propagátor internetu s neobyčajne širokým spektrom aktivít. V roku 2004 mu prezident SR prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v r. 2000 bol laureátom ceny Krištáľové krídlo in memoriam.

Cyklomagistrála dr.téryho – 82 km

vlaková stanica Dudince » drevená zvonica Merovce »
vínne pivnice Terany » Dvorníky » dúpänce Hontianske
Tesáre » Tesárska roklina » Hontianske Tesáre » Šipice
» Báčovce » Drážovce » Ladzany » Klastavský mlyn
» Klastava » Baďan (možná spojka do Jabloňoviec) »
Počúvadlo » Počúvadlianske jazero » Richňana »
Dekýš » Jabloňovský Roháč » Jabloňovce » Bátovce »
Žemberovce » Hontianske Trsťany » Hontianske
Moravce » Dudince

Výškový profil

vyskovy_profil_1

Technická špecifikácia

Povrch: asfalt, nespevnená lesná a poľná cesta
Typ bicykla: krosový
Vyhliadkové body: Počúvadlo, Jabloňovce, Hrondín

Kontakty:

Obecný úrad, Ladzany,
č. 113, PSČ 962 65,,
t. č.:045 559 61 77,
email: obec@ladzany.sk,
web: www.ladzany.sk

Baďan,
ulica č. 11, PSČ 969 75,
t. č.: 045 672 66 24,
e-mail: obec.badan@gmail.com
web: www.badan.webnode.sk

Lišov,
ulica č. 42, PSČ 962 71,
t. č.: 045/5519190,
e-mail: starosta@lisov.sk,
web: www.lisov.sk

Dekýš,
SNP č. 39, PSČ 96901,
e-mail: ocudekys@stonline.sk,
web: www.dekys.ecentrum.sk

Jabloňovce,
ulica č. 73, PSČ 935 06,
t. č.: 036 634 81 21,
e-mail: obecjablonovce@gmail.com,
web: www.jablonovce.estranky.sk

Bátovce,
ulica č. 2, PSČ 935 03,
t. č.: 036 639 41 01,
e-mail: ocubatovce@stonline.sk,
web: www.batovce.sk

Žemberovce,
SNP č. 375/39, PSČ 935 02,
t. č.: 036 638 81 21,
e-mail: ocu@zemberovce.sk,
web: www.zemberovce.sk